...pokora kráčala po bielych snežných planinách, rozkvitnutých lúkach, chladom hlbokých lesov, strminami skalnatých úbočí, vodami jazier i riek a robila zo zeme matkinu dlaň....
...do chrámu som vstúpil, aby som sa vyspovedal,
očistil sa a zbavil viny, nadýchal sa pravdy.
Utiekal sa sem hľadať povzbudenie a možno útechu.
Lúče slnka zo mňa zmývali vrstvy marasu a brudu,
belosť prašného snehu a vône smrečín zapudili rmut nedobra šede
a jedľa, obrovská, kráľovská v doline.
Objať ju a počúvať.
Pokorne........
text a foto © Peter Krivda Soliwarski
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
